Nepoznané zdroje uhlíkovej stopy a ako ju stopnúť
Vedeli ste, že celkové globálne emisie z ľudskej činnosti tvoria až 40 gigaton CO2? Ak potrebujeme v zime dobre vykúrený alebo v lete poriadne vychladený byt či dom, aký dopravný prostriedok využívame, koľkokrát sa v priebehu dňa pozrieme na mobil, koľko e-mailov či správ si prečítame a koľko fotografií máme uložených vo „virtuálnom priestore“, ako veľa nového oblečenia a ako často nakupujeme, ako dlho varíme nedeľný obed a na čom si pri ňom pochutíme, to všetko je iba zlomok činností, ktorými každý z nás zanecháva na svete svoju uhlíkovú stopu.
Uhlíkovú stopu v princípe vytvárame aj tým ako perieme, varíme. Ak pri varení použijeme pokrievku, ušetríme až 25 % spotreby plynu a môžeme znížiť čas varenia až o tretinu. Domácnosť s bežnou spotrebou tak len týmto spôsobom môže znížiť uhlíkovú stopu o 28 kg emisií CO2za rok.
Klimatická kríza sa môže čoskoro odraziť na našom jedálničku. Vplyvom klimatických zmien môže totiž dôjsť k nedostatku či úplnému vyhynutiu niektorých plodín a potravín.
Globálne otepľovanie už v súčasnosti mení schémy počasia po celej našej planéte. Tieto zmeny sa môžu čoskoro odraziť na schopnosti farmárov vypestovať dostatočné množstvo niektorých plodín. Ohrozené sú káva, čokoláda, banány, avokádo i víno.
Aj jediná minúta komunikovania po telefóne s kamarátmi vytvorí asi 57-gramovú uhlíkovú stopu. Celoročne si tak vytelefonujeme 47 kg CO2.
Jeden spam predstavuje 0,3g CO2, čo sa nám môže zdať málo, ale ak k tomu pridáme rozšírenosť spamov, kedy až 80% emailovej komunikácie tvoria spamy, toto číslo stúpne na 20 miliónov ton CO2 ročne a to už je významná produkcia skleníkových plynov.
Väčšiu záťaž ale predstavuje bežný e-mail, ktorý vytvorí 4g CO2, ak obsahuje aj veľkú prílohu, je uhlíková stopa 50g. V štúdii MikeaBernersa-Leeho sa uvádza, že keby každý Brit poslal denne o jeden e-mail menej, zachránilo by to Zem od 16 433 ton uhlíka ročne, čo je ekvivalent desiatok tisíc letov do Európy.
A teraz sa pozri, koľko mailov máš uložených vo svojej schránke a koľko z nich je neprečítaných.
V našej práci SOČ sme oslovili 60 žiakov našej školy, aby si prepočítali uhlíkovú stopu pomocou, na analýzu sme použili uhlíkovú kalkulačku na stránke inštitútu environmentálnej politiky https://iep.sk/Kalkulacka, ktorú môžete aj vy použiť, ak chcete zistiť, koľko kg CO2 vaša domácnosť približne za rok vyprodukuje v tých oblastiach, ktoré sú do výpočtu zahrnuté.
Zo získaných údajov sme zistili, koľko z nich dosahuje priemernú produkciu CO2 nižšiu v porovnaní s priemerným Slovákom. Z respondentov 23 vyčíslilo svoju uhlíkovú stopu nižšiu ako 5888 kg CO2, čo je množstvo, aké pripadá na priemerného Slováka.
Priemer Európana je 8608 kg CO2, z odpovedí, ktoré uviedli účastníci nášho prieskumu bolo 13, ktorí prekročili túto ročnú hodnotu.
Medzi priemerným Slovákom a priemerným Európanom vykázalo hodnotu uhlíkovej stopy 24.
Podobné články
