Exkurzia Londýn 5. B

S nástupom do maturitného ročníka každý očakáva symbolickú rozlúčku so školou vo forme stužkovej. Organizácia stužkovej je otázkou, ktorá sa v triedach rieši už od prvého ročníka. Každý má ale iné očakávania a predstavy, preto je takmer nemožné vyhovieť všetkým. Inak to nebolo ani v našej triede. Nakoniec sa rozhodovalo medzi dvomi variantmi, tradičnou slávnostnou stužkovou alebo niekoľkodňovou návštevou európskej metropoly. Zvíťazila druhá možnosť, a pretože je angličtina súčasne naším maturitným predmetom, voľba padla na Londýn.

Pre väčšinu z nás to bola prvá návšteva Veľkej Británie, mnohí dokonca prvýkrát cestovali lietadlom. Po pristátí na letisku Stansted nás uvítalo typické anglické počasie - sychravá obloha a dážď.

Kultúrny šok nastáva už počas transferu do hotela. Snažiť sa zorientovať v doprave a pochopiť pravidlá cestnej premávky na ostrovoch je pre našinca náročnejšie, než by sa mohlo zdať. Keď si oko zvykne na typický anglický vidiek plný sýtozelených lúk a kamenných domov, pozornosť  predovšetkým mužskej časti okamžite upúta pohľad na notoricky známu testovaciu dráhu Top Gearu - najsledovanejšieho dokumentárneho a motoristického programu planéty. Zvučný okruh sa nachádza na letisku priamo pri diaľnici na polceste zo Stanstedu.

Po vybalení batožiny sme sa vlakom presunuli na stanicu Waterloo - centrálny bod vlakovej dopravy a londýnskeho metra. Pár minút chôdze od stanice sa nachádza slávne Londýnske oko. Keďže koleso stojí hneď na nábreží, turistom sa naskytá pohľad na Big Ben a o pár desiatok metrov ďalej aj na budovy parlamentu. Po prechode na druhý breh neporiadkom zahádzanej Temže sa popri slávnej zvonici dostávame k Westminsterskému opátstvu - miestu kráľovských korunovácií a svadieb. Každý má iné priority, niektorých zaujme majestátny chrám, iných superluxusné vozové parky bohatých Rusov, roztrúsené popri úzkych cestách.

Prechádzkou cez prekrásny St. James Park, plný dotieravých veveričiek a kŕdľov značne vykŕmených holubov, sa dostávame k Buckinghamskému palácu. Po vonkajšej obhliadke Buckinghamu sme pozdĺž štvorprúdovej cesty prešli na neďaleký Trafalgar Square, kde stojí stĺp admirála Nelsona. Veľkosť piliera sa dá najlepšie predstaviť, ak si jeho širokú základňu porovnáte s pristavenými ľuďmi. Mimochodom, Národná galéria na Trafalgar Square má zbierky vzácnych obrazov s hosťujúcim Rembrandtom či Monetom. Navyše sa v Londýne neplatí pri vstupe do múzeí a galérií, s výnimkou súkromných zbierok.

Nasledujúci deň sa niesol v znamení blížiaceho sa stužkovania. Spoznávanie londýnskych pamiatok sme odštartovali pri Londýnskom Toweri, pevnosti a väznici, kde sú uchovávané korunovačné klenoty. Zaujímavosťou bol prebiehajäci projekt istého umelca, ktorý upravené trávnaté plochy pod pevnosťou vyzdobil viac než 880 000 kusmi keramických makových kvetov. Hrubé múry sa tak doslova topili v červenom mori keramických kytíc. Tower sa nachádza na nábreží a v jeho blízkosti sú postavené moderné administratívne budovy bánk a iných inštitúcií, ktoré tak spolu s pevnosťou a úžasným mostom Tower Bridge tvoria zaujímavý kontrast medzi moderným svetom a históriou. Panorámu pretína mrakodrap The Shard, najvyššia budova v západnej Európe s výškou 309 metrov, ktorej výstavba sa však najmä medzi domácimi nestretla s prílišným pochopením a podľa mnohých pôsobí ako päsť na oko. Kto však má rád megalomanskú architektúru skla a betónu, bude Črepom, ako by znel slovenský názov veže, uchvátený.

V okolí pevnosti sme čakali na trajekt, ktorým sme sa po rieke dopravili do časti Greenwich. Kľukatý charakter pretekajúcej Temže sa neraz pohrá s orientačným zmyslom človeka, a tak sa každú chvíľu mení perspektíva Londýna a budovy, ktoré boli ešte pred minútou na ľavom brehu, sa zrazu opticky ocitnú na opačnej strane. Greenwich je známy tým, že ho pretína pomyseľný nultý poludník. Prekvapivo veľa ľudí si ho spája s obrazom paládia - bielej O2 arény s výraznými oranžovými stožiarmi na vrchu. Samotné vyznačené miesto, kadiaľ prechádza nultý poludník, sa nachádza spolu s observatóriom na upravenom kopci, ponúkajúcom fantastický výhľad na finančnú štvrť Canary Wharf, plnú výškových budov, ktoré vyzerajú ako vystrihnuté z amerického filmu. Po návrate loďou vystupujeme na nábreží, pár metrov od Anchor pubu, podniku, v ktorom sa konala slávnostná večera spojená s odovzdaním stužiek.

Anchor už zvonku evokuje typický anglický pub. Drevené trámy, stoly z dubového dreva, sudy ako dekorácie, kožou čalúnené stoličky, vitráže v oknách, nezmyselný a nepochopiteľný pôdorys budovy, na niektorých miestach až nepríjemne nízke stropy - áno, toto bola pravá britská krčmička. Po usadení v útulnom podniku sme po prípitku pristúpili k odovzdaniu stužiek, čo bolo, v dobrom slova zmysle, skutočne zvláštnym momentom. Čakalo nás trojchodové menu, pozostávajúce z krémovej parmezánovej polievky, roastbeefu s dusenou zeleninou a yorkshire puddingom, a nie šťastne zvoleným dezertom vo forme malých veterníkov - polotovarov. Keď bolo po všetkom a človek stále iba spracovával skutočnosť, že pred piatimi rokmi by nikomu neprišlo na um, že raz sa nám budú stužky pripínať v londýnskom pube, nasledoval návrat do hotela cez magické nábrežie vysvieteného večerného Londýna.

Posledným spoločným bodom v rámci sprievodcovského programu bola Katedrála sv. Pavla. V jej útrobách sú pochované veľké osobnosti britskej histórie. A aj keď človek kryptu neminie, pretože cez ňu vedie východ z majestátnej budovy, oplatí sa prekonať stovky krútiacich sa schodov, ktoré vedú na vrchol ohromujúcej, neuveriteľne vysokej kupoly. Odmenou je skutočne úchvatný výhľad na celý Londýn a nebyť dažďovej sprchy, ktorá nás za celý čas zastihla iba pri prílete a prehliadke katedrály, išlo by o bezchybný zážitok.

Po presune na Oxford street, dvojkilometrový pás obchodov a reštaurácií, sme mali rozchod. Každý si zvolil, ako využije svoj čas – na bližšie spoznávanie mesta, nákupy alebo oddych. Aj  deň odletu prebiehal s voľným programom. Niektorí sa odviezli na ikonickom dvojposchodovom autobuse Doubledeckri alebo prešli cez ,,beatlesácky” prechod na legendárnej Abbey Road. Mali sme poslednú možnosť spraviť si krížiky do pamätníčka.

Odlet prebehol napriek prísnejším kontrolám na anglických letiskách bez problémov a v Bratislave sme pristáli vo večerných hodinách. Nemý a skysnutý policajt na pasovej kontrole človeku okamžite pripomenul, že je doma. J

Otázkou na záver je, či dokázalo takéto odovzdanie stužiek nahradiť klasickú stužkovú. Stužková je skutočne slávnostná udalosť s jedinečnou atmosférou. Na druhej strane je rozlúčkou, ktorá trvá jeden večer, z ktorého si niekto nemusí pamätať nič a peňaženku prevetrá rovnako, ak nie viac, než počas niekoľkodňovej rozlúčky v zahraničí. Stužkovanie v Londýne možno nemalo atmosféru a „cveng“ tradičnej stužkovej, no zároveň nebolo zavŕšením, ktoré skončilo v priebehu pár hodín, ale gradovalo po celú dobu pobytu v meste. Nedá sa teda zavrhnúť jedna alternatíva na úkor druhej. S istotou sa ale dá povedať, že Londýn stál za to a mnohým sa už navždy zapísal do pamäti ako miesto, kde sa lúčili so strednou školou.

Galéria