História školy
Rozvoj cestovného ruchu v období prvej Československej republiky vytvoril potrebu vzdelávania odborníkov v hotelierstve. Tento trend viedol k vzniku prvých hotelových škôl v Československu, ktoré vznikli až po druhej svetovej vojne. Ich sídlami sa stali kúpeľné mestá – Piešťany na Slovensku a Mariánske Lázně v Čechách – čo nebolo náhodné rozhodnutie.
Prečo práve Piešťany?
Na Slovensku existovalo viacero oblastí s rozvinutým cestovným ruchom a vysokou koncentráciou hotelov, kúpeľov či rekreačných zariadení. Medzi najväčších kandidátov na zriadenie hotelovej školy patrili Piešťany, Trenčianske Teplice a Vysoké Tatry.
Myšlienka založenia hotelovej školy vznikla už v prvej polovici 40. rokov počas existencie Slovenskej republiky. Po skončení druhej svetovej vojny sa táto otázka opäť stala aktuálnou a voľba prirodzene padla na Piešťany.
Veľký podiel na vzniku školy mal bratislavský hotelier a predseda Slovenskej hotelovej spoločnosti Karol Bláha, ktorý bol členom kuratória, finančne školu podporoval a zároveň na nej aj externe vyučoval.
Medzi významných iniciátorov patrí aj Ľudovít Winter, vtedajší generálny riaditeľ piešťanských kúpeľov. Uvedomoval si, že nestačí len budovať hotely a kúpeľné zariadenia, ale je nevyhnutné pripravovať kvalifikovaný personál, ktorý ich bude odborne prevádzkovať a spravovať.
Na jeho podnet požiadal MUDr. Imricha Sečanského, významného slovenského dietológa a diabetológa, aby počas návštevy švajčiarskeho Lausanne získal učebné osnovy tamojšej hotelovej školy. MUDr. Sečanský sa neskôr stal externým pedagógom novozaloženej školy.
Vznik školy
V priebehu roku 1946 sa rozbehli prípravné práce na zriadenie školy a bolo rozhodnuté, že začne svoju činnosť v školskom roku 1946/47. Prvé sídlo školy aj internátu sa nachádzalo v budove Kurhotela, patriacej Štátnym kúpeľom (dnešné riaditeľstvo Slovenských liečebných kúpeľov na Winterovej ulici).
Uchádzači museli mať aspoň 16 rokov, ukončené štyri triedy meštianskej alebo nižšej strednej školy a výučný list z odboru čašník, kuchár alebo cukrár. Prednosť mali tí, ktorí ovládali cudzie jazyky. Cieľom školy bolo pripravovať samostatných podnikateľov a vedúcich pracovníkov pre pohostinské služby.
Štúdium trvalo dva roky a končilo teoretickými i praktickými záverečnými skúškami pred komisiou. Absolventi mali prednostné postavenie pri prijímaní do zamestnania v podnikoch cestovného ruchu – hoteloch, reštauráciách, kaviarňach či jedálňach – ako čašníci, hlavní čašníci alebo kuchári.
Najlepší absolventi mohli po vykonaní doplňujúcich maturitných skúšok na Obchodnej akadémii pokračovať v štúdiu na Štátnej hotelovej akadémii v Piešťanoch. Absolventi akadémie potom pôsobili ako hoteloví tajomníci, účtovníci, riaditelia či pracovníci cestovných kancelárií.
Začiatky a rozvoj
Škola bola oficiálne otvorená 1. októbra 1946 a mala dve denné oddelenia – dvojročnú Štátnu hotelovú školu (tzv. vyššiu čašnícko-kuchársku školu) a jednoročnú, neskôr dvojročnú Štátnu hotelovú akadémiu (tzv. hotelovo-tajomnícku akadémiu). Riadne vyučovanie sa začalo 2. októbra 1946.
Prvou riaditeľkou školy sa 5. mája 1947 stala Emília Ursínyová, ktorá sa významne pričinila o rozvoj cestovného ruchu a kúpeľníctva v Československu a zároveň šírila dobré meno Piešťan doma aj v zahraničí.
V septembri 1947 ukončilo štúdium prvých 22 poslucháčov hotelovej akadémie, a v roku 1948 aj prvých deväť absolventov dvojročnej hotelovej školy. Medzi hosťami záverečných skúšok bol aj Ľudovít Winter. Od školského roku 1948/49 sa štúdium na akadémii predĺžilo na dva roky.
Neskorší vývoj školy
V školskom roku 1950/51 niesla škola názov Vyššia hotelová škola, neskôr sa štúdium predĺžilo na tri a potom štyri roky s maturitou. V rokoch 1954 – 1960 pôsobila ako Škola pre spoločenské stravovanie v Piešťanoch, kde sa vyučovali maturitné odbory zamerané na ekonomiku a plánovanie spoločného stravovania.
Od školského roku 1960/61 sa škola premenovala na Strednú hotelovú školu v Piešťanoch, pod ktorým názvom bola známa ďalších 30 rokov.
V 60. a 70. rokoch sa vyučovali tri hlavné odbory – ekonomika a prevádzka spoločného stravovania, ekonomika a prevádzka hotelov a cestovný ruch. Štúdium bolo možné absolvovať v dennej, diaľkovej, večernej aj externej forme.
V roku 1964 sa začala výstavba nového školského areálu na Stromovej ulici. Do roku 1967 bol areál dokončený a od 1. septembra 1967 sa v ňom začalo vyučovať. Škola mala vtedy už 19 tried denného štúdia a 20 tried diaľkového a večerného štúdia.
Koncom 70. rokov došlo k zmene odborov – zaviedol sa odbor prevádzka hotelov a spoločného stravovania a odbor cestovný ruch zostal vo forme denného štúdia.
V 80. a 90. rokoch škola prešla viacerými reformami a experimentmi.
V školskom roku 1991/92 ukončili štúdium poslední absolventi štvoročného denného štúdia a škola sa transformovala na päťročnú hotelovú akadémiu.
Od školského roku 1995/96 sa otvoril nový odbor – 6323 6 Hotelová akadémia.
Pri príležitosti 50. výročia svojho založenia získala škola v júni 1998 čestný názov Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera – na počesť svojho významného zakladateľa a priekopníka cestovného ruchu v Piešťanoch.
V súčasnosti je Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera vysoko špecializovanou školou s jediným študijným odborom 6323 K hotelová akadémia a pomaturitným odborom 6318 Q manažment hotelov a cestovných kancelárií.
Ľudovít Winter – muž, ktorý dal Piešťanom svetové meno
Ľudovít Winter (1870 – 1968) patrí k najvýznamnejším osobnostiam histórie Piešťan a ich kúpeľov. Bol úspešným podnikateľom, no zároveň idealistom a humanistom, ktorý vždy konal čestne a s víziou.
Polstoročie rozvoja Piešťan – ich premena z malej obce na medzinárodne známe kúpeľné mesto – je neodmysliteľne späté s rodinou Winterovcov, najmä s otcom Alexandrom a jeho synmi Ľudovítom a Imrichom.
Ľudovít Winter sa narodil 1. novembra 1870 v Ipeľských Šahách. Po štúdiu na Technickej univerzite vo Viedni sa vrátil do Piešťan, kde pomáhal otcovi viesť kúpele. Po jeho smrti v roku 1909 prevzal vedenie podniku. Bol vizionár, ktorý sa obklopoval odborníkmi a spolupracoval s významnými architektmi, lekármi i miestnymi predstaviteľmi.
Pod jeho vedením vznikli mnohé dominanty mesta – Kursalón, Kúpele Františka Jozefa, Hotel Thermia Palace, Kúpele Irma, Jalta, Červená veža či termálne kúpalisko Eva. Vytvoril aj myšlienku kúpeľnej štvrte Floreát a zaslúžil sa o rozvoj infraštruktúry Piešťan.
V roku 1899 dal vytvoriť dnes ikonický symbol kúpeľov – Barlolamača, ktorý sa stal logom kúpeľov aj mestským erbom.
Winter sa zaslúžil o rozvoj kultúrneho života, organizoval koncerty, plesy, divadelné predstavenia a kongresy. Ako predseda Zväzu slovenských kúpeľov (1919 – 1935) podporoval aj legislatívne a organizačné otázky kúpeľníctva.
Aj napriek prenasledovaniu počas druhej svetovej vojny a po roku 1948 ostal verný Piešťanom a ich rozvoju. Zanechal po sebe nielen dielo, ale aj odkaz, ktorý vystihuje jeho myšlienka:
„Veda sama nestačí, aby bol lekár dobrým lekárom. K úspechu je potrebné, aby ho pacienti mali radi. To isté platí aj pre tých, ktorí vedú kúpele – bez lásky k hosťom a k svojmu povolaniu nemožno dosiahnuť trvalý úspech.“
Ľudovít Winter zomrel v Piešťanoch 15. septembra 1968 vo veku 98 rokov. Je pochovaný na cintoríne na Bratislavskej ceste.
Na jeho počesť mu bola odhalená pamätná tabuľa a hlavná ulica Piešťan nesie od roku 1991 jeho meno. Mesto mu udelilo čestné občianstvo in memoriam ako prejav uznania za jeho celoživotné zásluhy o rozvoj Piešťan a ich kúpeľov.